[244 slov / 61 sekúnd]
Keď nám človek z reklamy položí otázku, čo je to tá naša „Ideológia“, urobili sme niekde chybu – sme nezrozumiteľní. Tak to skúsime napraviť. (Budeme radi, ak nám dáte vedieť, či je to lepšie.)
Sme presvedčení, že ľudia potrebujú mýty. Nie klamstvá, v tom je rozdiel. Ľudia potrebujú víziu zmysluplného sveta – a tú voláme mýtus. Keby sme (nejakou evolučnou zhodou okolností) žili racionálnou voľbou, nepotrebovali by sme vytvárať a zdieľať mýty, že máme spoločne pracovať a dosiahnuť tak cieľ. Aj ten cieľ by bol samozrejmý a my, ľudia, by sme boli nekonečne efektívni.
No evolúcia nie je padnutá na hlavu. Vyzápasila pre nás výkonný mozog, no počítala s tým, že sa naňho nedá celkom spoľahnúť. Rozhodla sa preto nechať podstatnú časť života na podvedomie, city, intuíciu, zvyk, rýchlu reakciu, ostatné mozgy / kolektívny mozog (vyberte si teóriu, ktorú ste čítali naposledy). To vôbec nie je prehra ani deficit. Je to, trochu paradoxne, to najracionálnejšie rozhodnutie, ktoré evolúcia mohla spraviť.
Aby ľudia mohli byť kolektívne efektívni, riadia sa sústavou, systémom zdieľaných mýtov – ideológiou. T.j. majú spoločné ideové, hodnotové zázemie, ktoré rekonštruujú iba raz za uhorský rok – väčšinou vo forme revolúcií alebo významových či (dokonca) fyzických konfliktov. Vedci to označujú „paradigma“, zdieľaná kultúra alebo niekedy ideológia.
Ideológia je zdrojom pocitu zmyslu sveta a kontinuity, revolúcia je zdrojom neistoty a pochybovania. Jej výsledkom je však zase „iba“ nový systém mýtov – nová ideológia. A my sme ju povýšili tým, že ju píšeme s veľkým „I“, pretože tvoríme Ideológiu značky.