Čoskoro to bude desať rokov, čo sme sa rozhodli slobodne pracovať. Dovtedy sme časť osobnej slobody predávali za istotu výplaty. V čase tohto rozhodnutia sa nám zároveň narodil syn. Bývali sme v podnájme, vo vzduchu bolo cítiť pozostatky ekonomickej krízy. Naše rozhodnutie nevyzeralo rozumne.  

Nemali sme ani dychberúci biznisplán. Mali sme za sebou skúsenosti z reklamiek, výskumiek a pridružených oblastí. Obaja sme vyštudovali sociológiu a za roky v zamestnaniach sme sa vyprofilovali ako stratégovia. Pekne povedané, boli sme vysoko špecializovaní. Nepekne povedané, ocitli sme sa v samotnom centre tzv. bullshit jobs (ak ešte nepoznáte, veľmi odporúčame knihu antropológa a anarchistu Davida Graebera).

Práca, ktorú sme v našich zamestnaniach robili bola často v lepšom prípade zbytočná, v horšom škodlivá. A to napriek tomu (alebo práve preto), že sme robili pre známe mená a značky. V tomto bode nášho príbehu by sa zišla úplne iná pointa, dejový zvrat. Bolo by krásne jednoduché napísať: a tak sme začali piecť chlieb, lebo ten je hmatateľný a nasýti. Nestalo sa.  

Dodnes predávame najmä intelekt a jeho estetické stvárnenia. A snažíme sa zaceliť to prázdno, ktoré vzniklo v rozpore medzi naším bytostným punkovým a vysoko vnímavým ja a plochým trhovým segmentom zvaným marketing a reklama. Hovoríme tomu meaning-making, tvorba významu.

Neprezliekame marketing do krajších šiat. Dalo by sa povedať, že skôr kričíme to povestné „kráľ je nahý!“ no v tej nahote vidíme aj realizáciu. Ohraničenú len schopnosťou predstavivosti. Staviame si vlastný segment, pretože sme do žiadneho iného nezapadli. A sme v ňom slobodní, pretože anything goes (ak ešte nepoznáte, odporúčame filozofa vedy P.K. Feyerabenda).   

Veciam, udalostiam, ľuďom, rozhodnutiam dávame význam, zmysel a sami ho vždy nanovo hľadáme. A hľadáme sa aj v konkrétnych vyjadreniach, cez fotografiu, text, obraz, video, udalosť, akýkoľvek iný významový totem. V tej rôznosti sa nenudíme, zostávame zaujatí. Nie je toho veľa na čom lpieme, preto toho moc nemôžme stratiť. Nestrácame sami seba, naopak, nachádzame v sebe stále nové rozmery. 

Nemáme za sebou raketový úspech. Nedá sa povedať ani to, že vďaka trpezlivej práci sa nám darí časom viac. Je dosť dobre možné, že sa na nás kategória úspechu v jeho štandardizovanej podobe vôbec nevzťahuje. Ako zisťujeme, čokoľvek v štandardizovanej podobe sa na nás nevzťahuje. V tom sme sa našli. A potvrdzuje to aj cesta nášho dokonale neškatuľkového syna.  

Hovoríme si Ideology a ideológia pre nás nie je zlo, ale významový konštrukt, dej alebo príbeh. Ľudia si odpradávna zvýznamňujú svet okolo seba, žijú ním. Žijeme ním rovnako. Žijeme príbehmi, sme plní rozporov a protichodností. Nemá to veľa spoločného s rozumným rozhodnutím, to však neznamená, že to je nesprávne. Progres pre nás nie je konečné oslobodenie sa od príbehov, je to skôr vedomie príbehu a jeho hraníc.        

Je nám blízky obraz legendárneho Fénixa. Ohnivého vtáka, ktorý sa vždy nanovo stvárni z vlastného popola. Nebojíme sa zahorieť. Rozložení na tie najmenšie nedeliteľné časti, na popol, sme boli už toľkokrát, že v tom nachádzame silu. Čo je nedeliteľné sa nedá rozložiť, to je istota. Chceli by sme presne takto ísť aj ďalej. Nachádzať gravitačné momenty, príležitosti pre koncentrovaný význam, pre zážitok a vyhrať sa s ním vo všetkých (ne)mysliteľných formách. Na iný biznis plán sme v našom prípade zatiaľ neprišli.