Niekoľko starších čiernobielych streetfotiek. Všetky sú z Bratislavy.
All posts by “Jan”
Epidémia nacionalizmu
[489 slov, 123 sekúnd čítania]
Na konci roka si dovolím aj niečo iné, ako sa vŕtať v marketingu. Bohužiaľ, na Slovensku prebieha zmena, ktorá je tehotná orbánovskou verziou neliberálnej, nacionalistickej demokracie.
Read MoreO skutočnom partnerstve
[278 slov, 70 sekúnd]
Dni, keď sme medzi marketing a reklamu dávali „rovná sa“, sú dávno preč. Verejný priestor je zahltený reklamou a internet dal ľuďom možnosť priamo so značkou interagovať – tešiť a brániť sa jej, konzumovať ju, spoluvytvárať ju, aj ju otvorene hejtovať. Nemá viac zmysel veriť tomu, že reklama v televíznom spote sama pohne ľuďmi. No pre biznis to nie je limit ale príležitosť robiť veci lepšie, s ohľadom na skutočné túžby ľudí. Pre tých, ktorí sa venujú značke, je to priestor pre skutočnú spoluprácu.
Ak od agentúr (či kreatívcov vôbec) očakávame zázračné riešenia, ktoré prinesú náhly zvrat v predaji, je to naivné a vlastne neférové, a v neposlednom rade – je to prekonaný mýtus. Hlavne preto, že marketing aj reklama samotná viac nie je len o kreatívnom nadaní, ale najmä o schopnosti precítiť, porozumieť a pomôcť.
Neznamená to nič iné ako skutočne spolupracovať, nie predstierať partnerstvo (kvôli mesačnému paušálu na strane agentúry alebo výkazom voči manažmentu na strane klienta). Partnerstvo treba vytvárať, udržiavať a povzbudzovať – teda skutočne „žiť partnersky“. Ak hľadáme ľudí na marketing (kolegov do tímu), či agentúru (kolegov na druhú stranu ekonomického vzťahu dodávateľ / odberateľ), potom ich musíme naozaj vnímať ako partnerov. Nie géniov, ktorí majú z klobúkov vyťahovať zázračné riešenia, ale ľudí ochotných a schopných žiť problémom značky. Je to záväzok absolvovať spolu „ups & downs“, robiť zároveň chyby aj dobré veci, ale vydržať spolu tvoriť značku: teda vytrvať v presvedčení, že to pre ľudí bude mať zmysel. Fakt už je čas prestať premýšľať o „výbere dodávateľa“ a namiesto toho „vyberať dlhodobého partnera.“
Tender je legitímnym hľadaním najlepšieho riešenia medzi množstvom ponúk, no nemá zmysel hľadať najlepšiu reklamu. Má zmysel hľadať si k sebe ľudí, ktorí sú ochotní pomáhať na základe hlbokého porozumenia.
Díky za každý dobrý mýtus
[244 slov / 61 sekúnd]
Keď nám človek z reklamy položí otázku, čo je to tá naša „Ideológia“, urobili sme niekde chybu – sme nezrozumiteľní. Tak to skúsime napraviť. (Budeme radi, ak nám dáte vedieť, či je to lepšie.)
Read MoreŠíriť rovnosť
Zdá sa, že dokážeme dobre popísať, ako sa šíri idea, mýtus a viera. Máme teóriu sietí, ktorá hovorí o spájaní do „skupín verných“. Ľudia, ktorí šíria mýty, sa za hranicu vlastnej skupiny dostávajú, keď ako nositelia významov dokážu vykročiť mimo vlastnej sociálnej bubliny (a udržať mýtus pod nátlakom ostatných).
Read MoreNáš ideálny svet
V ideálnom svete by sme boli brutálne slávni, úspešní a bohatí. Pracovali by sme pre najlepších klientov s najlepšími značkami a najväčšími budgetmi na reklamu. Či nie?
Read MoreOd významu k značke, nie naopak
Ak sa na problémy biznisu pozeráme cez značku a cieľovku, zákonite vidíme iba to, čo nám tieto pohľady dovolia. Je to bežný „framing“, ktorý je známy už dlho: vidíme iba to, čo máme pred nosom, všetko ostatné (veľmi často nevedome) ignorujeme. No keďže svet nie je cieľovka a značka, je táto optika skôr obmedzením než prínosom.
Čítať ďalejMarketing je viera v 1000
Keď v lotérii vyhrám dvakrát po sebe 50, mám vo vrecku 100 a zároveň vieru, že raz možno vyhrám 1000. Tá viera ma hýbe vpred. No keď najprv vyhrám 120 a potom stratím 20, výsledok je iný. Vo vrecku mám rovnako 100, ale nemám viac radosť z výhier a vieru, že mi výhra ešte niekedy prinesie šťastie.
Čítať ďalejScény namiesto trhových segmentov
Klasický marketingový manažment hovorí o segmentoch trhu, ktoré majú jasný, racionálny systém. Banky a poisťovne sú vo finančnom segmente, lieky, zdravotnícke potreby a doplnky výživy sú vo farma segmente, potraviny a drogéria sú v FMCG segmente a tak ďalej. A to je veľký problém, pretože takto systematizujeme pohľad na správanie ľudí – spotrebiteľské správanie, ktoré však samo o sebe vôbec nie je systematické. Určite nie v tomto zmysle, teda v delení tovarov a služieb na kategórie spotreby.
ČÍtať ĎalejKultúrna evolúcia, myseľ a mem
Veci nie sú skutočnými, ale skutočnými sa stávajú v našich očiach. Toto je poznanie, ktorá zásadne zmenilo sociálne vedy. Je totiž ľahko preukázateľné, že veľké dejinné udalosti sa neodohrávajú ako následnosť jedného a druhého faktu, ale ako následnosť obrazu a interpretácie, ktoré si s udalosťami spájame. Je to tak trochu otázka ľudskej pamäte a mysle, ale je to omnoho viac otázka povahy kultúry.
Čítať ďalej